Každá PO je povinná podať daňové priznanie v ustanovenej lehote s výnimkou daňovníka nezaloženého alebo nezriadeného na podnikanie za podmienok vymedzených v § 41 ods. 1 alebo ak ho správca dane vyzve na podanie priznania

Základná lehota: 31. marec 2022

Všetky údaje v daňovom priznaní sa zaokrúhľujú matematicky s presnosťou na dve desatinné miesta, pričom postupné zaokrúhľovanie je prípustné.

AJ tento rok je možné lehotu na podanie daňového priznania predĺžiť. 

Oznámenia do uplynutia lehoty na podanie DP, najviac o tri celé kalendárne mesiace s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii,

• oznámenia do uplynutia lehoty na podanie DP, najviac o šesť celých kalendárnych mesiacov, ak súčasťou jeho príjmov sú zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí s výnimkou daňovníka v konkurze alebo v likvidácii,

• žiadosti daňovníka v konkurze alebo v likvidácii podanej najneskôr 15 dní pred uplynutím lehoty na podanie DP (najneskôr 17.3.2022 vrátane), najviac o tri kalendárne mesiace. 

 

1. Tento rok pribudli v daňovom priznaní

Doplnilo sa nové zaškrtávacie pole „Mikrodaňovník podľa § 2 písm. w) zákona“ pre daňovníka spĺňajúceho definíciu mikrodaňovníka za zdaňovacie obdobie

- Úprava textu v riadku 320, suma časti základu dane alebo daňovej straty pripadajúcej na komplementárov komanditnej spoločnosti alebo na spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti znižuje o časť základu dane alebo daňovej straty pripadajúcej na reverzný hybridný subjekt podľa § 17j zákona

V VI. časti – Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov právnickej osoby dochádza k obmedzeniu rozsahu údajov o prijímateľovi, ktoré daňovník uvádza v tejto časti a v Prílohe k VI. časti – Údaje o ďalších prijímateľoch, ktorá je súčasťou daňového priznania. Z údajov, ktoré je daňovník poukazujúci podiel zaplatenej dane povinný uvádzať o prijímateľovi podielu zaplatenej dane v tlačive DP PO, bol vypustený údaj o sídle a právnej forme príslušného prijímateľa podielu zaplatenej dane, pričom uvádzané obchodné meno alebo názov prijímateľa má iba informatívny charakter.

Každý daňovník vyplní minimálny počet príloh 3.

 

Príloha k §13a a §13b (v prílohe uvádza údaje o výške uplatneného oslobodenia, číslo patentu, úžitkového vzoru alebo patentovej prihlášky alebo prihlášky úžitkového vzoru s uvedením registra, kde je patent alebo úžitkový vzor zapísaný alebo prihlásený alebo názov počítačového programu (softvér)),

Príloha k §30ć zákona o dani z príjmov, v ktorej sa uvádza počet projektov na výskum a vývoj, pričom každý projekt predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov),

Príloha k VI. časti, v ktorej sa uvádzajú ďalší prijímatelia podielovej dane, každá strana predstavuje samostatnú prílohu (v prípade obojstrannej tlače počet príloh predstavuje počet listov). 

Pri podaní daňového priznania je povinnou prílohou príloha k §13a a§13b zákona o dani z príjmov, príloha k §30c zákona o dani z príjmov a príloha k VI. časti aj keď ich daňovník nevypĺňa.

2. Nové povinnosti k ukladaniu účtovnej závierky

Na účely podania DP je daňovník povinný zostaviť účtovnú závierku ku koncu zdaňovacieho obdobia podľa tohto zákona a v termíne na podanie daňového priznania ju uložiť podľa zákona o účtovníctve

Od 1.1.2022 je účtovná jednotka (t. j. aj daňovník nezaložený alebo nezriadený na podnikanie, pozemkové spoločenstvo)) povinná ukladať všetky dokumenty podľa § 23 ods. 2 zákona o účtovníctve v elektronickej podobe. 

 týka sa všetkých podaní vykonaných po 31. decembri 2021 (t. j. aj dokumentov za

predchádzajúce obdobia)

 rozširuje sa verejná časť registra – vo verejnej časti budú dokumenty všetkých účtovných jednotiek okrem zahraničných organizačných zložiek právnických osôb a fyzických osôb –podnikateľov, ak sú účtovnou jednotkou

Dokumenty podľa § 23 ods. 2 zákona o účtovníctve, ktoré sa týkajú účtovných období

končiacich najneskôr k 31. 12. 2021 a HR, ktorý začal v priebehu roka 2021 sa ukladajú

do tej časti registra, do ktorej sa ukladali podľa § 23 ods. 6 zákona o účtovníctve v znení

účinnom do 31.12.202. 

Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky

- Ukladá sa elektronicky do 15 pracovných dní odo dňa schválenia účtovnej závierky, ak účtovná jednotka uložila neschválenú ÚZ

Ukladá sa 

- Oznámenie schválenia účtovnej závierky

- Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky – podáva sa na novom vzore tlačiva. 

UZOZNv21 Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky platné od

1.1.2022 (Nový vzor oznámenia) použije sa po 1. januári 2022 aj za minulé účtovné obdobia pri všetkých podaniach vykonaných po 31. decembri 2021 a je jednotné pre všetky typy účtovných jednotiek.

 

3. Kto nepodáva daňové priznanie

Daňovník, ktorý nie je založený alebo zriadený na podnikanie (patria sem napríklad obce, VÚC, nadácie, neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, neinvestičné fondy, SVB a pod.) ak:

- má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane a

- príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

Rozpočtová a príspevková organizácie ak:

- má iba príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou a

- príjmy oslobodené od dane

Občianske združenia ak:

- má iba príjmy, ktoré nie sú predmetom dane,

- príjmy z ktorých sa daň vyberá zrážkou a

- príjmy z členských príspevkov oslobodené od dane podľa §13 ods.2 písm. b)

zákona o dani z príjmov.

Cirkevná organizácia ak:

- ak má iba výnosy z kostolných zbierok, cirkevných úkonov a príspevky plynúce

registrovaným cirkvám a náboženským spoločnostiam a príjmy, z ktorých sa daň vyberá zrážkou.

4. Sadzba a splatnosť dane

Sadzba dane zo základu dane z príjmov právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 21%.

Sadzba dane zo základu dane z príjmov právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 15%, ak:

 v zdaňovacom období, ktoré začína najskôr 1. januára 2021, ak úhrn zdaniteľných príjmov (výnosov) je rovný alebo nižší ako 49790EUR

Daň je splatná v lehote (resp. predĺženej lehote) na podanie DP alebo v lehote do ôsmich dní od doručenia oznámenia čísla účtu správcom dane vedeného pre daňovníka, ak mu toto oznámenie bolo doručené po lehote (resp. predĺženej lehote) na podanie daňového priznania.

Daň na úhradu vypočítaná v daňovom priznaní sa neplatí, ak nepresiahne 5,00 EUR

Preplatok na základe žiadosti o vrátenie, ktorá je súčasťou DP musí byť odpísaný z účtu správcu dane najneskôr do 10. mája 2022. 

5. Spôsob výpočtu zdaniteľných výnosov

- Usmernenie č. 18/DZPaU/2021/MU k vymedzeniu zdaniteľných príjmov (výnosov) na

účely uplatňovania 15 % sadzby dane u daňovníka, ktorý pri zisťovaní základu dane

alebo daňovej straty vychádza z § 17 ods. 1 písm. b) až d) zákona o dani z príjmov

Riadok 560 - vychádza z riadka 1 TAB F (r.6 TAB C1,C2, r.1 TAB G1 upraveného o položky vzťahujúce sa k výnosom z r. 2 a 3 TAB G3, r. 1 TAB G2, r. 1 a r. 2 až 10 stĺpca 1 TAB H) znížený o výnosy, ktoré:

- nie sú predmetom dane podľa § 12 ods. 7 ZDP (napr. dary, podiely na zisku, r. 210,

220)

- sú od dane oslobodené (napr. príjmy podľa § 13 až § 13c ZDP, r. 230, 240 a 260), 

- podľa § 17 ods. 3 písm. c) ZDP, ktoré už boli v minulosti zdanené podľa ZDP alebo

doterajších predpisov a preto sa do základu dane nezahŕňajú,

- predstavujú rozdiel medzi uznanou hodnotou a účtovnou hodnotou majetku pri nepeňažnom vklade v časti, v akej sa nezahrnuje do základu dane v príslušnom zdaňovacom období podľa § 17b ods. 1 písm. b) ZDP a zvýšený o výnosy, ktoré 

- nie sú zaúčtované vo výnosoch, ale sú zdaniteľným príjmom (nepeňažný príjem podľa § 17 ods. 20 a 21 ZDP, úpravy základu dane z dôvodu transferového oceňovania, r. 110, zaplatené marketingové štúdie u príjemcu vykázané vo výnosoch v minulosti, oceňovacie rozdiely (účtované na účte 416) vykázané pri zlúčení, splynutí alebo rozdelení obchodných spoločností alebo družstiev zahrňované do základu dane podľa § 17c ZDP),

- sa z pohľadu účtovníctva alebo ZDP časovo rozlišujú (dotácie, rozdiel medzi uznanou hodnotou a účtovnou hodnotou majetku pri nepeňažnom vklade v časti, v akej sa zahrnuje do základu dane v príslušnom zdaňovacom období podľa § 17b ods. 1 písm. b) ZDP).

Do zdaniteľných príjmov sa nezahŕňajú predovšetkým úpravy základu dane, ktoré sa vzťahujú k výdavkom (nákladom) a sú položkami zvyšujúcimi výsledok hospodárenia, napr.:

- výdavky (náklady), ktoré nie sú daňovými výdavkami § 21 (riadok 130 daňového priznania),

- výdavky (náklady) po zaplatení – 17 ods. 19 ZDP (riadok 140 daňového priznania),

- záväzky po splatnosti, ktoré súvisia s daňovými výdavkami - § 17 ods. 27 ZDP, rozdiel medzi účtovnými odpismi a daňovými odpismi a ďalšie.

Nakoľko sadzba z príjmov PO bude závisieť od výšky dosiahnutých zdaniteľných príjmov za zdaňovacie obdobie, nebude známa počas zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú preddavky podľa § 42 ZDP platené. Preto pri výpočte preddavkov platených: 

 do lehoty na podanie daňového priznania sa bude používať sadzba dane uvedená v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím (pri platení preddavkov platených na zdaňovacie obdobie 2022 sa použije sadzba dane použitá v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 2020 – 21 %, resp. 15 %), 

 po lehote na podanie daňového priznania sa použije sadzba dane uvedená v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň (pri platení preddavkov platených na zdaňovacie obdobie 2022 sa použije sadzba dane použitá za zdaňovacie obdobie 2021 – 21 %, resp. 15 %). 
 

Príklad

Spoločnosť v roku 2019 zaúčtovala záväzok zo zmluvnej pokuty vo výške 5 000 EUR,

v roku 2021 uvedený záväzok odpísala do výnosov.

Spoločnosť v roku 2020 zaúčtovala náklad z titulu nájmu vo výške 2 000 EUR + 400 EUR DPH, celková výška 2 400 EUR. V roku 2021 je záväzok stále neuhradený a zo strany veriteľa došlo k jeho odpusteniu, odpis záväzku bol zaúčtovaný do výnosov. Sú tieto zaúčtované výnosy súčasťou riadka 560 – výška zdaniteľných príjmov?

Výnos z titulu odpisu záväzku zo zmluvnej pokuty nebude súčasťou zdaniteľných príjmov, a teda ani riadka 560 daňového priznania, pretože v nadväznosti na § 17 ods. 3 písm. c) ZDP sa do základu dane nezahŕňa suma, ktorá už bola u toho istého daňovníka zdanená. Výnos z titulu odpisu záväzku z nájomného nebude súčasťou zdaniteľných príjmov, a teda ani riadka 560 daňového priznania iba vo výške, ktorá sa vzťahuje k samotnému nákladu vylúčenému v minulosti zo základu dane z dôvodu nezaplatenia, t. j. suma 2 000 EUR.

 

6. Odpočet daňovej straty

Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou možno odpočítať daňovú stratu:

1. Rovnomerne počas štyroch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto

daňová strata vykázaná

Použije sa na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú pred 1.

januárom 2020

2. Najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná najviac do výšky

• základu dane, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty považuje za mikrodaňovníka (§30 ods. 1 písm. a))

§ 30 ods. 1 písm. a) nadobúda účinnosť 1. januára 2021 a použije sa na daňové straty

vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2021

• 50% základu dane u ostatných daňovníkov (§ 30 ods. 1 písm. b))

§ 30 ods. 1 prvá veta a písm. b), nadobúdajú účinnosť 1. januára 2020 a použije sa na

daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2020

 

Na r. 410 sa uvedie odpočet daňovej straty najviac do výšky základu dane uvedeného na r. 400 (prenáša sa údaj z r. 2 stĺpca 9 tabuľky D)

V daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie roka 2021 možno uplatniť odpočet daňovej straty:

- Jednu štvrtinu neuplatnenej daňovej straty vykázanej za zdaňovacie obdobia ukončené v roku 2017, 2018 a 2019

- Daňovú stratu vykázanú za rok 2020 do výšky 50% základu dane

V daňovom priznaní za hospodársky rok 2021/2022 možno uplatniť odpočet

daňovej straty:

- Jednu štvrtinu neuplatnenej daňovej straty vykázanej za HR 2017/18, 2018/19, 2019/20

- Daňovú stratu vykázanú za HR 2020/21 do výšky 50% základu dane

 pri zohľadnení odpočtu daňovej straty podľa lex korony

 

Príklad:

Spoločnosť v roku 2018 vykázala daňovú stratu vo výške 40 000, z ktorej si v roku 2019 v rámci odpočtu daňovej straty počas pandémie uplatnila 25 000 EUR. V roku 2020 vykázala daňovú stratu vo výške 15 000 EUR. V roku 2021 vykázala základ dane 20 000 EUR. V akej výške si môže uplatniť odpočet daňovej straty?

V roku 2021 si môže uplatniť odpočet zostatku tretej štvrtiny z roku 2018 vo výške 5000 EUR a daňovú stratu z roku 2020 do výšky 50 % vykázaného základu dane – t.j. 10 000 EUR, spolu 15 000 EUR.

 

7. Preddavky na daň z príjmov

Úprava: Metodický pokyn č. 1/DZPaU/2022/MP k plateniu preddavkov na daň z príjmov právnickej osoby podľa § 42 ZDP

Právnická osoba nie je povinná vyrovnať rozdiel na preddavkoch zaplatených a splatných od začiatku zdaňovacieho obdobia do lehoty na podanie daňového priznania (§ 42 ods. 9). Platí aj v prípade, ak mal daňovník stanovené platenie preddavkov inak podľa § 42 ods. 10 ZDP.

 

Právnická osoba, ktorá vznikla v priebehu roku 2021,sumu preddavkov na daň splatných do lehoty na podanie DP za rok 2021 vyrovná do 30.4.2022 (alebo do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí predĺženej lehoty na podanie DP)

S účinnosťou od 1.1.2022 správca dane oznámi výšku preddavkov na daň splatných po lehote na podanie daňového priznania najneskôr 5 dní pred splatnosťou preddavku na daň, ak správca dane nevydá rozhodnutie o platení preddavkov na daň inak § 42 ods. 13). 

V § 42 ods. 1 až 3 ZDP je upravené platenie preddavkov na daň a lehoty ich platenia (mesačne, 

štvrťročne) nasledovne: 

- ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa § 42 ods. 6 ZDP presiahla sumu 16 600 €, daňovník dane z príjmov právnickej osoby je povinný platiť mesačné preddavky na daň (§ 42 ods. 1 ZDP), ktoré sú splatné do konca príslušného mesiaca;

- ak daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítaná podľa § 42 ods. 6 ZDP presiahla sumu 5 000 €

a nepresiahla sumu 16 600 €, daňovník platí štvrťročné preddavky na daň (§ 42 ods. 2 ZDP), ktoré sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka. Ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného štvrťroka hospodárskeho roka. 

Pre prehľadnosť uvádzame, že platenie preddavkov na daň z príjmov na zdaňovacie obdobie 2021 je upravené už len v § 34 a § 42 zákona o dani z príjmov. Pri platení preddavkov na daň na zdaňovacie obdobie 2021 už neplatili osobitné inštitúty ustanovené v nariadení vlády SR č. 104/2020 Z. z. (platenie preddavkov za výhodnejších podmienok na základe podaného daňového priznania) alebo v § 24a zákona č. 67/2020 Z. z. (novela č. 96/2020 Z. z. - inštitút neplatenie preddavkov pri poklese tržieb o najmenej 40 % nazáklade 

podaného vyhlásenia, novela č. 120/2020 Z. z. – vrátenie rozdielu na vyšších zaplatených preddavkoch do lehoty na podanie daňového priznania ako vyplývajú z daňového priznania podaného v období pandémie, novela č. 198/2020 Z. z. – zrušenie povinnosti vyrovnania rozdielu na nižších zaplatených preddavkoch do 

lehoty na podanie daňového priznania ako vyplývajú z daňového priznania podaného v období pandémie). 

Uvedené osobitné inštitúty bolo možné využiť pri platení preddavkov na zdaňovacie obdobie2020). 

Daňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania. 

Daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie daň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 ZDP uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie, ktoré bezprostredne predchádzalo zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené preddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona (§ 

42 ods. 6 ZDP). 

 

Preddavky na daň platené: 

- do lehoty na podanie daňového priznania, v ktorom bude uvedená daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, platí daňovník preddavky na daň vypočítané na základe poslednej známej daňovej povinnosti uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím (§ 42 ods. 7 ZDP).

Ustanovenie § 42 ods. 7 ZDP upravuje poslednú známu daňovú povinnosť na účely platenia preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového priznania. Pri stanovení poslednej známej daňovej povinnosti sa vychádza z daňového priznania podaného za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím, pričom pri výpočte poslednej známej daňovej povinnosti sa postupuje rovnako, ako pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, vrátane použitia sadzby dane podľa § 15 ZDP uvedenej v daňovom priznaní podanom za zdaňovacie obdobie pred bezprostredne predchádzajúcim zdaňovacím obdobím. 

Pri platení preddavkov na daň počnúc 1.1.2022 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2021 (tzn. do 31.3.2022, za predpokladu, že daňovník nemá predĺženú lehotu na podanie daňového priznania) sa vychádza z daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020. 

Pri prepočte poslednej známej daňovej povinnosti sa základ dane znížený o daňovú stratu (r. 500 tohto daňového priznania) prepočíta sadzbou dane uvedenou v tomto v daňovom priznaní, tzn. 21 %, resp. 15 % a odpočítajú sa úľavy vyplývajúce zo ZDP (r. 610 tohto daňového priznania), tzn. daň na účely určenia výšky platenia preddavkov na daň do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020 sa vypočíta: (r. 500 x 21 %, resp. 15 %) – r. 610 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020. 

Z takto prepočítanej poslednej známej daňovej povinnosti sa v súlade s § 42 ods. 1 a 2 ZDP, po zaokrúhlení matematicky podľa § 47 ZDP, určia a vypočítajú preddavky na daň platené v roku 2022 do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2021. 

POZOR: Daň na účely určenia výšky preddavkov 

Daňovník môže vychádzať zo sumy uvedenej v r. 1110 daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2020, nakoľko za uvedené zdaňovacie obdobie sa daň na účely určenia výšky preddavkov na daň podľa § 42 ZDP vypočítala týmto spôsobom upraveným na základe príslušnej novely ZDP. Preddavky na daň za zaokrúhľujú matematicky na dve desatinné miesta. 

8. Mikrodaňovník (§2/w)

-Fyzická osoba, ktorej príjmy (výnosy) podľa § 6 ods. 1 a 2 za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú v § 4 ods. 1 zákona o DPH – 49 790,00 EUR ,

- Právnická osoba, ktorej príjmy (výnosy) za zdaňovacie obdobie neprevyšujú sumu ustanovenú v § 4 ods. 1 zákona o DPH – 49 790,00 EUR 

- Postavenie mikrodaňovníka môže daňovník nadobudnúť prvýkrát za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2021 a posudzuje sa samostatne za každé zdaňovacie obdobie

Metodický pokyn č. 47/DZPaU/2021/MP – k postupu pri určovaní mikrodaňovníka - právnickej osoby podľa § 2 písm. w) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od 01.01.2021 a k súvisiacim osobitným postupom. 

Mikrodaňovník nie je

Daňovník,

- ktorý je závislou osobou podľa písmen n) až r) a realizuje kontrolovanú transakciu za toto zdaňovacie obdobie (Finančný spravodajca, príspevok č. 26/2021),

-za kontrolovanú transakciu sa všeobecne nepovažuje závislá činnosť, z ktorej príjmy sú príjmami podľa § 5 zákona o dani z príjmov, a to bez ohľadu na to, či je vykonávaná zamestnancom závislej osoby, spoločníkom alebo konateľom.

- na ktorého bol vyhlásený konkurz, vstúpil do likvidácie alebo mu bol povolený splátkový kalendár (podľa § 168 a nasledujúcich ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii),

- ktorého zdaňovacie obdobie je kratšie ako 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov okrem daňovníka, ktorý má kratšie ZO z dôvodu úmrtia.

9. Odpisy u mikrodaňovníka (§ 26/12 § 17/31)

Mikrodaňovník môže:

- odpisovať HM zaradený do odpisových skupín 0 až 4 okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 000 EUR,

- najviac počas doby odpisovania podľa § 26 odsekov 1 a 5,

- v ním určenej výške najviac do výšky vstupnej ceny podľa § 25 ods. 1 ZDP

- rovnako postupuje aj pri inom majetku podľa § 22 ods. 6 písm. e) ZDP.

 právnická osoba použije na hmotný majetok zaradený do užívania v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník považovaný za mikrodaňovníka a uplatní zvýhodnený režim jeho odpisovania určený pre mikrodaňovníka aj v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach bez ohľadu na skutočnosť, či daňovník je alebo nie je v týchto zdaňovacích obdobiach považovaný za mikrodaňovníka.

Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa §

26 ods. 13 (§22 ods. 9),

Pri vyradení HM, pri ktorom boli uplatnené odpisy podľa § 26/13 pred uplynutím doby odpisovania podľa § 26, je daňovník povinný zvýšiť základ dane o kladný rozdiel medzi už uplatnenými odpismi podľa § 26 ods. 13 a odpismi vyčíslenými podľa § 27 alebo § 28 (nové znenie §17 ods. 31)

Doplnenie definície daňovej zostatkovej ceny v § 25 ods. 3 – pri zisťovaní a uplatnení daňovej zostatkovej ceny HM sa za výšku odpisu zahrnutého do daňových výdavkov

považuje ročný odpis majetku podľa § 27 alebo § 28. 

Limit výšky odpisov podľa § 19 ods. 3 písm. a) ZDP sa nevzťahuje na prenájom HM zaradeného v odpisových skupinách 0 až 4 u mikrodaňovníka a ak ide o mikrodaňovníka, ktorým je FO, len na prenájom HM zaradeného do obchodného majetku (§ 2 písm. m)) v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2.

10. Tvorba OP k pohľadávke u mikrodaňovníka

(§20/15,23; 19/2r; 52zzb/4)

Daňovým výdavkom u mikrodaňovníka účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva je tvorba opravnej položky k pohľadávke a príslušenstvu k pohľadávke v súlade s účtovníctvom:

 ide o vlastnú pohľadávku

 pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí,

 ktorá je nepremlčaná,

 ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, v ktorom bol daňovník mikrodaňovníkom (§52zzb/4)

 nejde o pohľadávku, ktorá bola nadobudnutá postúpením a ktorú možno vzájomne započítať so splatnými záväzkami voči dlžníkovi

 tvorba opravnej položky je zaúčtovaná v zdaňovacom období, v ktorom je mikrodaňovníkom.

 

11. Odpis pohľadávky u mikrodaňovníka (§ 19

ods. 2 písm. r)

Daňovo uznaný je odpis pohľadávky a príslušenstva k pohľadávke u mikrodaňovníka, ktoré boli zahrnuté do zdaniteľných príjmov u mikrodaňovníka, a to do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 23

 v znení účinnom od 1. januára 2021 sa prvýkrát použije na odpis pohľadávky alebo príslušenstva k pohľadávke, ku ktorému došlo v zdaňovacom období, v ktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka a ide o odpis pohľadávky alebo príslušenstva k pohľadávke zahrnutých do zdaniteľných príjmov v zdaňovacom období, vktorom je daňovník považovaný za mikrodaňovníka (§ 52zzi ods. 2). 

12. Mikrodaňovník – odpočet daňovej straty

Od základu dane daňovníka, ktorý je právnickou osobou alebo od základu dane (čiastkového) z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 daňovníka, ktorý je fyzickou osobou možno odpočítať daňovú stratu počas najviac piatich bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích období počnúc zdaňovacím obdobím bezprostredne nasledujúcim po zdaňovacom období, za ktoré bola táto daňová strata vykázaná najviac do výšky:

• základu dane, ak sa v príslušnom zdaňovacom období, v ktorom si uplatňuje odpočet daňovej straty považuje za mikrodaňovníka (§30 ods. 1 písm. a))

V znení účinnom od 1. januára 2021 sa použije na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2021. 

 

Príklad

Spoločnosť v roku 2020 vykázala daňovú stratu vo výške 30 000 EUR. V roku 2021 splnila podmienky pre mikrodaňovníka a v daňovom priznaní za rok 2021 vykázala základ dane na riadku 400 vo výške 40 000 EUR. V akej výške si môže uplatniť odpočet daňovej straty z roku 2020?

V roku 2021 si môže daňovník uplatniť odpočet daňovej straty z roku 2020 len do výšky 50% zo základu dane vykázaného na riadku 400 daňového priznania – t. j. 20 000 EUR.

§ 30 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov v znení účinnom od 1. januára 2021 je v zmysle prechodného ustanovenia § 52 zzb ods. 5 zákona o dani z príjmov možné použiť až na daňové straty vykázané za zdaňovacie obdobia, ktoré začínajú najskôr 1. januára 2021.

 

Príklad

Spoločnosť v roku 2019 vykázala daňovú stratu vo výške 8 000 EUR, v roku 2020 vo výške 40 000 EUR a v roku 2021 vo výške 10 000 EUR. V roku 2022 splnila podmienky pre mikrodaňovníka a vykázala základ dane na r. 400 vo výške 30 000 EUR. . V akej výške si môže odpočítať daňovú stratu z predchádzajúcich zdaňovacích období?

V roku 2022 si môže uplatniť odpočet daňovej straty vo výške:

- tretej štvrtiny daňovej straty z roku 2019 – t.j. 2 000 EUR,

- daňovú stratu z roku 2020 do výšky 50% základu dane – t.j. 15 000 EUR,

- daňovú stratu z roku 2021 do výšky 100% základu dane, pretože v roku

odpočtu straty je mikrodaňovníkom – t.j. 10 000 EUR.

Odpočet daňovej straty spolu vo výške 27 000 EUR.

13. § 17 ods. 19 ZDP - náklady zahrnované do základu dane až po zaplatení na základe zmien účinných od 1. januára 2020

Základný princíp úpravy ZD podľa § 17 ods. 19 

Zdaňovanie obdobie vzniku nákladu a záväzku 5xx/Záväzok (+)ZD r. 140

Zdaňovacie obdobie zaplatenia záväzku Záväzok/221, 211 (-) ZD r. 270

 

Zmenou § 17 ods. 19 ZDP na základe novely ZDP č. 301/2019 Z. z. sa s účinnosťou od 1. januára 2020 oproti právnej úprave platnej od roku 2015 upravil rozsah výdavkov (nákladov), ako aj ich výška, ktoré sú považované za daňový výdavok až po zaplatení. 

V § 17 ods. 19 ZDP sa oproti dovtedy platnej úprave (do 31.12.2019) vo všeobecnosti spresnilo, že podmienka zaplatenia sa nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku resp. súčasťou vlastných nákladov napr. v prípade zásob. Tieto neuhradené výdavky (náklady) vstupujúce do ocenenia majetku a následne do výdavkov napr. formou odpisov už nepodliehajäú podmienke zaplatenia, ale podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 ZDP, t. j. úprave základu dane o neuhradené záväzky. Pri výdavkoch (nákladoch) je preto potrebné s účinnosťou od 1. januára 2020 skúmať, či ide o výdavky (náklady) na ktoré sa uplatňuje § 17 ods. 19 ZDP, alebo výdavky (náklady), na ktoré sa uplatní postup podľa § 17 ods. 27 a § 17 ods. 32 ZDP. U výdavkov vymedzených v § 17 ods. 19 ustanovení sa sleduje už iba podmienka zaplatenia (bez dodatočných limitácií). U tých nezaplatených nákladov, ktoré vstupujú do ocenenia majetku, pri ich nezaplatení nie je potrebné upravovať ocenenie majetku na účely dane z príjmov oproti účtovnému oceneniu, aby bol zabezpečený vplyv nezaplatenie na základ dane. Touto úpravou sa významne zjednodušila administratívna náročnosť spojená s úpravou základu dane. 

Následne po takomto vylúčený výdavkov (nákladov) kapitalizovaných do hodnoty majetku z aplikácie § 17 ods. 19 ZDP sa do základu dane až po zaplatení sa zahrnujú výdavky (náklady):

- poradenské a právne služby 

 

V § 17 ods. 19 písm. f) ZDP sa rozsah výdavkov (nákladov) po zaplatení (69.1 a 69.2) rozšíril aj o služby týkajúce sa vedenia firiem a poradenské služby podľa kódu 70.1. a 70.22 Klasifikácie produktov podľa činností. 

 

Príklad:

Spoločnosti bola v zdaňovacom období 2021 vyfakturovaná služba vedenia firmy vo výške 30 000 €. Spoločnosť uvedenú službu zaúčtovala na účet 518 – Ostatné služby. Do konca zdaňovacieho obdobia 2021 spoločnosť službu nezaplatila. Z tohto dôvodu nezaplatenia, v nadväznosti na § 17 ods. 19 písm. f) ZDP v znení účinnom od 1. januára 2020, spoločnosť pri zisťovaní základu dane za zdaňovacie obdobie 2021 zvýši základ dane o sumu nezaplatenej služby vedenia firmy. Následne po zaplatení služby v niektorom z nasledujúcich zdaňovacích období, spoločnosť o sumu úhrady zníži základ dane. 

 

K zatriedeniu niektorých služieb do príslušných kódov Klasifikácie produktov na základe poskytnutých informácií, napr.: 

- služby týkajúce sa správnych činnosti (napr. správa majetku, správa zmlúv, správa registratúry, správa vozového parku) vykonávaných materskou alebo dcérskou spoločnosťou je možné zaradiť do kódu Klasifikácie produktov 70.1 Vedenie firiem kam sa zahŕňajú služby poskytované centrálou iným jednotkám rovnakej spoločnosti alebo podniku, 

- služby týkajúce sa riadenia ako je projektové a procesné riadenie, kontrola a riadenie rizík, strategické plánovanie je možné zaradiť do kódov Klasifikácie produktov 70.22.1 Poradenské služby v oblasti podnikového riadenia, 

- služby týkajúce sa marketingového riadenia ako aj vypracovanie marketingového plánu, realizácia marketingových prieskumov, realizácia eventov, evidencia marketingových predmetov je možné zaradiť do kódov Klasifikácie produktov subkategórie 70.22.13 Poradenské služby v oblasti marketingového riadenia, 

- administratívno-kancelárske služby ako sú napr. poštové služby (ak nejde o správu registratúry zahrnutej do kódu Klasifikácie produktov 70.1) nespadajú pod kódy Klasifikácie produktov vymedzené v § 17 ods. 19 písm. f) ZDP. 

 

V prípade, že súčasťou poskytovanej a faktúrovanej služby sú aj služby, ktoré nespadajú pod kódy Klasifikácie produktov 69.1, 69.2, 70.1 a 70.22, pre zahrnutie uvedených nákladov do daňových výdavkov (nákladov) odporúčame daňovníkom určiť si vo svojej vnútornej smernici pravidlo, podľa ktorého budú rozvrhovať celkové náklady na náklady, ktoré je možné zahrnovať do základu dane aj bez zaplatenia a náklady, ktoré je možné zahrnúť do základu dane len na základe zaplatenia. Ak stanovenie takéhoto rozvrhového kľúča nie je možné, potom celú faktúrovanú suma služby (bez ohľadu na skutočnosť, či služby, ktoré je možné uznať do daňových výdavkov len po zaplatení tvoria minoritnú alebo majoritnú časť) odporúčame zahrnúť do základu dane až po zaplatení. 

- zmluvné sankcie (paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a úroky z omeškania) 

Podľa znenia písm. g) za daňový výdavok po zaplatení sa považujú zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka  ako aj odstupné u oprávnenej osoby podľa § 355 Obchodného zákonníka. Zároveň sa doplnila poznámka 

pod čiarou k odkazu 79ba) odkazujúca sa na odstupné podľa § 355 Obchodného zákonníka

- Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, úroky z omeškania, paušálne náhrady nákladov spojené s uplatnením pohľadávky u dlžníka, ktoré boli zaúčtované do 31. decembra 2019, sú podľa prechodného ustanovenia § 52zza ods. 14 ZDP naďalej považované za nedaňový výdavok podľa § 21 ods. 2 písm. m), aj keď budú uhradené po 31. decembri 2019 (ak ide o daňovníka, ktorého zdaňovacím obdobím je kalendárny rok). Ak ide o dlžníka, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, naposledy sa sankcie posudzovali ako nedaňový výdavok, ak boli zaúčtované v hospodárskom roku, ktorý začal v kalendárnom roku 2019 a skončil sa po 31. decembri 2019. Na strane veriteľa neprišlo k zmene v posudzovaní vyfakturovaných sankcií na účely zahrnutia do základu dane, keď sú tieto u neho stále súčasťou základu dane v súlade so zaúčtovaním do výnosov. 

K pojmu odstupné podľa § 355 Obchodného zákonníka: systematicky je ustanovenie o odstupnom v Obchodnom zákonníku zaradené v ustanoveniach o (spôsoboch) zániku nesplneného záväzku. Pri vecnom riešení charakteru odstupného je potrebné vychádzať z § 853 ods. 1 Občianskeho zákonníka a porovnať tento inštitút s inštitútom zmluvnej pokuty, ktorý sa javí kauzálne (t. j. z ekonomicko-právneho uhľa pohľadu) ako inštitút ustanoveniam o odstupnom inštitútom najbližším. Konkrétnym ustanovením, ktoré ho najviac približuje zmluvnej pokute je ustanovenie § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje zmluvným stranám pri zmluvnej pokute dojednať sa aj tak (t. j. inak oproti dispozitívnej povahe ustanovenia), že dlžník nebude musieť plniť pôvodný záväzok po jej zaplatení. Rozdiel je v takomto prípade len ten, že zmluvná pokuta v takomto prípade musí súvisieť s porušení zmluvnej povinnosti a odstupné s porušením zmluvnej povinnosti súvisieť môže, ale aj nemusí. V tomto zmysle teda možno na odstupné z hľadiska jeho kauzálnej stránky nahliadať najadekvátnejšie ako na inštitút, ktorý vo svojich dôsledkoch je veľmi podobný zmluvnej pokute.

 

14. Uplatňovanie daňových výdavkov súvisiacich s pandémiou COVID-19

V súlade s ustanovením § 24ab ods. 1 zákona č. 67/2020 Z. z. sú počas obdobia pandémie daňovým výdavkom podľa § 19 ZDP aj výdavky (náklady) na testovanie na ochorenie COVID-19 vrátane výdavkov (nákladov) súvisiacich so zabezpečením testovania vynaložené počas obdobia pandémie: 

-zamestnávateľom na zamestnanca, vrátane testovania blízkej osoby žijúcej so zamestnancom v spoločnej domácnosti (§ 115 až § 117 Občianskeho zákonníka). 

- daňovníkom s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP na testovanie tohto daňovníka vrátane testovania blízkej osoby žijúcej s daňovníkom v spoločnej domácnosti (§ 115 až § 117 Občianskeho zákonníka). 

- daňovníkom na fyzické osoby, ktoré vykonávajú činnosť pre daňovníka v mieste jeho podnikania. Ide o fyzické osoby, ktoré v mieste podnikania daňovníka vykonávajú svoju činnosť pre tohto daňovníka. Môže ísť o zamestnancov spolupracujúcich spoločností, ktorí vykonávajú svoju činnosť pre daňovníka na jeho pracovisku, napr. zamestnanci externej spoločnosti, ktorí vykonávajú formou poskytovania služieb servisné činnosti, upratovacie činnosti a pod. Rovnako môže ísť o fyzické osoby, ktoré vykonávajú svoju 

podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť pre daňovníka v mieste jeho podnikania. V prípade zabezpečenia testovania fyzických osôb, ktoré vykonávajú činnosť pre daňovníka v mieste jeho podnikania, predstavuje takéto plnenie pre fyzickú osobu príjem, ktorého zdaniteľnosť je potrebné posúdiť nadväzne na to, v akom postavení táto fyzická osoba činnosť pre daňovníka vykonáva. Ak túto činnosť vykonáva v postavení zamestnanca inej právnickej alebo fyzickej osoby, potom sa jedná o príjem podľa §

5 ods. 1 písm. g) v nadväznosti na § 5 ods. 2 ZDP, ktorý je v súlade s § 24ab ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. vylúčený z predmetu dane. 7 Ak fyzická osoba vykonáva činnosť pre daňovníka v mieste jeho podnikania v postavení fyzickej osoby s príjmami podľa § 6 ZDP, potom predstavuje takéto plnenie pre fyzickú osobu príjem, ktorý je v súlade s § 3 ods. 1 písm. a) ZDP predmetom dane, pretože je darom prijatým v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP. Ak by prišlo k prefakturácii výdavkov (nákladov) na testovanie vrátane výdavkov (nákladov) súvisiacich so zabezpečením testovania fyzickej osoby, ktorá vykonáva činnosť pre daňovníka v mieste jeho podnikania v postavení fyzickej osoby s príjmami podľa § 6 ZDP, medzi daňovníkom a touto fyzickou osobou, zdaniteľný príjem by fyzickej osobe neplynul (v tomto prípade už nejde o dar prijatým v súvislosti s výkonom činnosti podľa § 6 ZDP, ale plnenie, ktoré bolo následne prefakturované) a prefakturované výdavky (nákladov) na testovanie vrátane výdavkov (nákladov) súvisiacich so zabezpečením testovania by v súlade s § 24ab ods. 1 písm. c) boli jej daňovým výdavkom. 

V súlade s § 24ab ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z., suma na úhradu výdavkov zamestnanca, vrátane nepeňažného plnenia poskytnutého zamestnancovi zamestnávateľom, na účely vykonania testovania na ochorenie COVID-19 vrátane testovania blízkej osoby žijúcej so zamestnancom v spoločnej domácnosti (§ 115 až § 117 Občianskeho zákonníka) nie je počas obdobia pandémie predmetom dane zamestnanca podľa § 5 ZDP. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že predmetom dane nie sú sumy na úhradu výdavkov zamestnanca, 

na účely vykonania testovania zamestnanca alebo jeho blízkej osoby žijúcej so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré zamestnávateľ poskytol zamestnancovi v nepeňažnej alebo v peňažnej forme.

Príklad: COVID testy pri pracovnej ceste v zahraničí

Ak pri pracovnej ceste do zahraničia platí podmienka pre vycestovanie preukázať sa potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu na ochorenie COVID-19, preukázateľný výdavok za vykonanie testu sa považuje za potrebný vedľajší výdavok podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Ide o nárokovú náhradu pre zamestnanca, zamestnanec nemôže znášať náklady vycestovania a teda výdavok za vykonanie testu je náklad/výdavok zamestnávateľa (uvedené sa vzťahuje na výdavky na vykonanie uvedeného testu pred vyslaním na zahraničnú pracovnú cestu, ako aj počas nej, ak sa v danej krajine musel tento test vykonať). 

Zahraničná pracovná cesta sa príchodom na územie Slovenskej republiky skončí.

Ak zamestnanec musel vynaložiť výdavok na vykonanie RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 po skončení zahraničnej pracovnej cesty počas domácej karantény, uvedený výdavok nie je už výdavok v súvislosti so zahraničnou pracovnou cestou, t. j. nie je súčasťou cestovných náhrad. 

 

Príklad: Zahraničná pracovná cesta a výdavky na karanténu 

Zamestnávateľ vyslal zamestnanca na pracovnú cestu do Talianska, do mesta Trieste. Pracovná cesta začala 13.03.2020 a mala trvať 8 dni. V meste Trieste však bola v tom období vyhlásená karanténa a zamestnanec tam zostal dlhšie ako 8 dní. Daňovník sa pýta, či v tomto prípade budú daňovo uznané diéty a ostatné náklady spojené so služobnou cestou. 

Daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP cestovné náhrady do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa napr. zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste poskytované podľa § 14 zákona o cestovných náhradách.

Podľa § 2 ods. 1 zákona o cestovných náhradách pracovná cesta podľa tohto zákona je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Pracovná cesta podľa tohto zákona je aj cesta, ktorá trvá od nástupu osoby uvedenej v § 1 ods. 2 zákona o cestovných náhradách na cestu na plnenie činností pre ňu vyplývajúcich z osobitného postavenia vrátane výkonu činností do skončenia tejto cesty. 

Podľa § 2 písm. 2 zákona o cestovných náhradách zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1 citovaného ustanovenia) v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. 

Podľa § 10 zákona o cestovných náhradách na poskytovanie náhrad pri zahraničných pracovných cestách vrátane iných náhrad a vyšších náhrad sa vzťahujú ustanovenia § 3 až 9 zákona o cestovných náhradách, ak tento zákon neustanovuje inak. Cestovné náhrady vyplatené zamestnancovi v súvislosti so zahraničnou pracovnou cestou, ktorá sa 

v dôsledku nariadenej karantény v zahraničí predĺžila, možno v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP považovať za daňové výdavky len v prípade, ak tieto cestovné náhrady boli vyplatené do výšky, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách. Plnenie vyplatené v súvislosti so zahraničnou pracovnou cestou zamestnancovi nad výšku cestovných náhrad, na ktorú vzniká nárok podľa zákona o cestovných náhradách, nie je možné v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) ZDP považovať za daňový výdavok. 
 

Príklad: Prirodzený úbytok zásob počas pandémie

ZDP v § 2 písm. i) definuje daňový výdavok ako výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP (v daňovej evidencii pri príjmoch podľa § 6 ZDP), ZDP neustanovuje inak. 

Účtovná jednotka s ohľadom na § 2 písm. i) ZDP je povinná na základe vlastných dlhodobých sledovaní a zisťovaní vo svojich konkrétnych podmienkach na začiatku zdaňovacieho obdobia stanoviť a kalkuláciami podložiť normy prirodzených úbytkov v internom predpise, a to osobitne pre jednotlivé druhy zásob podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve a príslušných postupov účtovania. Norma prirodzených úbytkov zásob sa stanovuje na krytie prirodzených a nezavinených strát vznikajúcich dlhotrvajúcim skladovaním (vyschnutie, 

vyparenie a podobne), manipuláciou so zásobami v sklade (napríklad rozliatie), vo výrobnom procese a zmenami kvality zásob. Stanovené normy musia byť ekonomicky zdôvodnené a objektívne a každoročne by sa mali prehodnocovať a prispôsobovať zmeneným podmienkam. 

Za predpokladu, že ide o prirodzený úbytok živého materiálu, ktorý daňovník nakúpil a ktorý podľahol skaze kvôli zatvoreniu prevádzky na základe opatrenia ÚVZ SR počas pandémie koronavírusu, tento prirodzený úbytok sa účtuje prostredníctvom nákladového účtu 504 - Predaný tovar a na jeho preukázateľnosť je 

potrebné vykonanie čiastkovej inventúry predmetných zásob podľa § 68 ods. 8 Opatrenia ministerstva financií SR č. 23054/2002-92 v znení neskorších opatrení. 

Podľa § 19 ods. 1 ZDP je možné daňovo uplatniť výdavky do výšky ustanovenej priamo ZDP alebo ak výšku limituje iný právny predpis, do výšky ustanovenej týmto právnym predpisom. Z uvedeného dôvodu aj prirodzený úbytok živého tovaru (napr. rezané a črepníkové kvety), ktorý podľahol skaze kvôli zatvoreniu prevádzky na základe opatrenia ÚVZ SR počas pandémie koronavírusu, je možné považovať za daňový výdavok podľa ZDP. 

 

Príklad: Doprava vlastnými autami počas pandémie

S ohľadom na možné ohrozenie zdravia zamestnancov, ktorých povaha práce neumožňuje využiť prácu z domu (napríklad zamestnanci pracujúci v sklade tovaru) a v nadväznosti na opatrenia a odporúčania, ktoré boli prijaté na predchádzanie šíreniu COVID-19 vedenie spoločnosti so sídlom na území SR rozhodlo, že zamestnanci by od 13.03.2020 (vyhlásenie mimoriadnej situácie z dôvodu COVID-19) nemali používať na dochádzanie do zamestnania MHD, ale mali by používať na tento účel alternatívne – zo zdravotného hľadiska bezpečnejšie - spôsoby prepravy (napríklad taxi alebo osobné automobily). 

V určitom období (marec – máj 2020) taxi služby nefungovali (neboli v zozname tzv. povolených prevádzok). Zamestnanci, ktorých povaha práce neumožňuje prácu z domu, preto použili na dochádzanie do práce súkromné automobily. Spoločnosť im pri použití súkromných automobilov (výlučne v období, v ktorom nebolo možné použiť taxi) preplácala: 

- spotrebované pohonné hmoty 

- náhradu za použitie súkromného motorového vozidla 

- parkovné v priestoroch spoločnosti. 

Otázkou je, či v nadväznosti na uvedené, môže spoločnosť ako zamestnávateľ uplatniť do daňových výdavkov vyššie uvedené náklady týkajúce sa použitia súkromného motorového vozidla zamestnancami na dochádzanie do práce pre svojich zamestnancov v rámci ochrany ich zdravia a prevencie pred šírením COVID-19. 

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 1 ZDP sú daňovými výdavkami aj výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. V súlade s § 6 ods. 7 zákona o BOZP je zamestnávateľ povinný sa starať o bezpečnosť a ochranu zdravia všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú s jeho vedomím na pracoviskách alebo v jeho priestoroch. V prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia je zamestnávateľ na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov povinný v súlade s § 8 ods. 1 písm. b) zákona o BOZP vopred vykonať opatrenia, aby sa zamestnanci mohli postarať o svoje zdravie a bezpečnosť, prípadne o zdravie a bezpečnosť iných osôb, a aby podľa svojich možností zabránili následkom tohto ohrozenia.

V zmysle § 2 písm. c) ZDP je príjmom peňažné plnenie a nepeňažné plnenie dosiahnuté aj zámenou, ocenené cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak ZDP neustanovuje inak. 

V súlade § 5 ods. 2 ZDP príjmami zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 ZDP sú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Takýmito príjmami sú aj príjmy, ktoré poberá osoba, na ktorú prešlo zo zamestnanca právo na tieto príjmy. 

Z citovaných ustanovení vyplýva, že preplatenie uvedených nákladov predstavuje pre zamestnanca zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 v nadväznosti na § 5 ods. 2 ZDP, bez ohľadu na to, či bolo preplatenie takýchto nákladov dohodnuté so zamestnancami v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise ako zamestnanecký benefit. 

Ustanovenie § 19 ods. 2 písm. c) ZDP vymedzuje podmienky, po splnení ktorých je možné výdavky (náklady) zamestnávateľa na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie zamestnávateľa zahrnúť do jeho daňových výdavkov. 

Rozsah a forma jednotlivých povinností zamestnávateľa, ktoré je povinný vykonať za účelom zabezpečenia pracovných a sociálnych podmienok a starostlivosti o zdravie, sú ustanovené osobitnými predpismi (napr. zákon č. 330/1996 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov). 

Povinnosť zamestnávateľa zabezpečovať zamestnancom dopravu do zamestnania s použitím ich súkromných motorových vozidiel nevymedzuje žiaden z osobitných predpisov upravujúcich pracovné a sociálne podmienky a podmienky starostlivosti o zdravie, ide o dobrovoľné plnenie zamestnávateľa nad rámec jeho zákonných povinností. Z uvedeného dôvodu výdavky (náklady) vynaložené v súvislosti s dopravou zamestnancov do zamestnania s použitím ich súkromných motorových vozidiel nie je možné považovať za daňový výdavok podľa § 19 ods. 2 písm. c) ZDP. 

V súlade s § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) je pracovnou cestou podľa tohto zákona čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Definícia pravidelného pracoviska je vymedzená v § 2 ods. 3 zákona o cestovných náhradách. 

Predpokladáme, že v predloženom prípade nie je možné dopravu zamestnancov do zamestnania súkromnými motorovými vozidlami považovať za pracovnú cestu podľa zákona o cestovných náhradách. 

V súlade s § 19 ods. 1 ZDP, ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone.

Z uvedeného vyplýva, že ak je poskytnuté plnenie plynúce zamestnancovi od zamestnávateľa považované za zdaniteľný príjem tohto zamestnanca podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP, pričom nárok a rozsah tohto plnenia je dohodnutý v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, resp. inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom alebo v internom predpise zamestnávateľa, ktorý je v súlade s príslušnými pracovnoprávnymi predpismi, je možné výdavky (náklady) zamestnávateľa vynaložené na predmetný zdaniteľný príjem zamestnanca považovať za daňový výdavok zamestnávateľa. 

Ak teda v predloženom prípade podmienky a rozsah úhrady nákladov súvisiacich s používaním súkromného motorového vozidla zamestnancov sú dohodnuté so zamestnancami v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, resp. inej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa ako zamestnanecký benefit, je možné vynaložené výdavky (náklady) zamestnávateľa na tento zdaniteľný príjem jeho zamestnanca považovať za daňový výdavok podľa § 19 ods. 1 ZDP. 

Ak však podmienky a rozsah úhrady vynaložených nákladov súvisiacich s dopravou zamestnancov do zamestnania súkromnými motorovými vozidlami nie sú dohodnuté so zamestnancami v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve, resp. inej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa, aj keď ide o zdaniteľný príjem zamestnanca, hodnota náhrad za používanie súkromného motorového vozidla nie je v súlade s § 21 ods. 1 písm. e) ZDP považovaná za daňový výdavok zamestnávateľa.

Ing. Lucia Sandtner PhD. audítor, daňový poradca